Aký je rozdiel medzi topánkami za 50€ a 150€?
V predchádzajúcich článkov sme si rozobrali Čo je kvalita a že nie všetko, čo obsahuje štítok Made in China, musí byť zlé. Ak Vás tieto články nabudili a radi by ste sa dozvedeli viac o našom „netradičnom“ sortimente, tak Vás určite zaujme aj dnešný článok o rozbore ceny.
Chúlostivá téma menom peniaze
Na úvod by som rád oznámil, že je úplne v poriadku nakupovať podľa ceny. Ak rozpočet nepustí alebo hľadáte iba dočasné riešenie, tak Vám samozrejme aj odporúčam vyberať podľa ceny. Pre našich zákazníkov dokonca vieme zohnať rôzne produkty v pomere cena/kvalita do takej miery, aby boli spokojní s jedným aj druhým. Tento článok je skôr pre ľudí, ktorých zajímajú detaily a chcú poznať reálnu hodnotu našich produktov.
Taktiež by som Vás rád vyzval k opatrnosti, čo sa týka nakupovania na internete. Často môžete naraziť na rôzne nadhodnotené produkty (nie len v rámci segmentu pracovných odevov), ktoré nie sú hodné svojej cenovky. Za značkou musí byť história a za produktom vývoj. Inak vznikajú anomálie ako zľavnená bunda zo 140€ na 60€ a ešte z tých 60€ na 35€. V našom svete prémiových pracovných odevov určuje cenu výrobca a všetky produkty majú doložitelnú kvalitu. To znamená, že po detailnom rozklade ceny zistíme, akú má produkt reálnu hodnotu (cenu).
Začína to výrobou
Ako som písal v predchádzajúcom článku, začína to výrobou. A hlavne otázkou: Vyrába si značka vlastné výrobky alebo ich iba nakupuje?
Ak značka kupuje hotové výrobky, na ktoré si nechá maximálne pridať vlastné logo, tak sa nemáme moc o čom baviť.
Ak má však značka vlastnú výrobu, zamestnáva ľudí, kontroluje dodávateľov a navrhuje si vlastné výrobky, tak sa to všetko logicky premietne do ceny.
Pri vlastnej výrobe si vie značka kontrolovať dodávateľov a materiály. A práve materiály sú alfou a omegou pri kvalitných produktoch.
Keď sa vrátime späť k topánkam, môžeme si položiť niekoľko otázok:
- Boli použité prírodné materiály alebo syntetické (umelo vyrobené)?
- Je podrážka z gumy, Polyuretánu alebo kombinácia?
- Z čoho je vrchná časť, z textílie alebo z kože?
- Aká koža sa na výrobu používa?
- Aká je stielka?
- Boli použité aj nejaké prídavné materiály (napr. Cordura výstuž)?
- Boli použité nejaké unikátne materiály?
- A čo viazanie? Klasické šnúrky, zips alebo BOA systém?
- Akú spĺňajú normu a kto to otestoval?
Nie je koža ako koža
Bol pondelok večer a reklama na Faceboku hlásila: „Najlepšie kožené topánky do práce! Iba za 12,90€!“ Už som si zvykol na to, že konkurencia používa pri svojich produktoch jeden superlatív za druhým. Neišlo mi však do hlavy, aká koža stojí 12,90. Opýtal som sa teda pána obchodníka na druh kože, ale dostal som pomerne krátku odpoveď: „no.. proste koža“.
K značke výrobku som sa ani nedopátral, zrejme sa jedná o jedného z tých výrobcov, ktorý ako rýchlo príde, tak aj rýchlo odíde. Tieto praktiky sú pre mňa stále záhadou, kedže priemerný vek nami ponúkaných značiek je 80 rokov, a nie jedna sezóna.
Nie je koža ako koža, a tak je to so všetkým. Organické materiály sú drahšie ako syntetické. Prírodná gumená podrážka je drahšia ako syntetický Polyuretán. A aj koža je lepšia a horšia. Používa sa lícová strana alebo rubová? Z ktorej časti zvieraťa je použitá koža? Ako sa spracováva? Ako bolo chované dané zviera a v akom bolo stave? Naši zákazníci zvárači si často pochvaľujú zváračské rukavice Tegera 126A. Jedná sa o kožené rukavice, ktoré označujú ako „najlepšie čo som kedy mal“. Dôvod? Lícová kozia koža najvyššej kvality, v hrúbke 0,7mm, chrbtová časť (najkvalitnejšia oblasť). Výrobca si stojí za použitými materiálmi a nebojí sa ich komunikovať. Ak Vám niekto povie „no.. proste koža“, tak pôvod kože typujem na dožívajúce alebo choré zviera, oblasť kože niekde v okolí brucha. Znie to nepekne, možno až nehumánne, no v sérií Uvedomenie sa bavíme na rovinu.
Nie je koža ako koža môžeme aplikovať napríklad aj na bavlnu. Pôvod vstupných surovín Vám nikto nikdy nepovie, no cenu môže určovať aj toto: Odkiaľ je bavlna? Jemná z Egypta alebo hrubšia z Indie? Aký bol rok? Ak úrodu napadli škodci, tak sa to premietne do ceny. Pred dvoma rokmi boli latexové rukavice centovou záležitosťou, dnes predávame krabičku za 15€. Okrem svetovej pandémie a zvýšeného dopytu môže za cenu aj fakt, že nie sú vstupné suroviny (teda tekutina, ktorá sa zbiera z kaučukovníka).
Na rad prichádzajú patenty
Obchod s prírodnými materiálmi je pomerne jednoduchý. Čo ak značka používa patentované unikátne materiály? Niektoré značky sa tak vytrvalo a priamočiaro venujú svojmu segmentu, že im prestanú stačiť dostupné materiály a začnú si vyvíjať vlastné. Práve sa dostávame na najvyššiu priečku hierarchie, kedy si značka nielen vyrába a produkuje vlastné výrobky, ale používa aj vlastné materiály. Príkladom môže ísť Dunlop, ktorý (samozrejme okrem pneumatík) vyrába gumáky z vlastného PVC materiály Purofort. Ten vymysleli pred 40 rokmi a doteraz ich nikto neprekonal. Fínsky jalas a švédska Tegera majú celú plejádu vlastných materiálov a impregnácií. Do zoznamu môžeme zaradiť aj nórsky Helly Hansen, ktorý na nepremokavé oblečenie používa vlastnú membránu Helly Tech. Dánsky Mascot má zas vlastné zateplenie CliMascot.
Všetky tieto materiály si vyžadujú roky výskumu a zlepšovania, čo, ako správne hádate, nájdeme premietnuté v cene.
Značky však nemusia používať len vlastné patenty. Napríklad vyššie spomenuté zváračské rukavice Tegera 126A sú prešívané kevlarovou niťou. Kevlar ako syntetické vlákno je majetkom amerického zbrojárskeho holdingu DuPont, takže si značka musí kúpiť samotnú niť aj licenciu na používanie. Známa výstuž Cordura je taktiež majetkom súkromnej firmy.
Montérky Mascot Advanced v najlepšom prevedení majú predajnú cenu 150€ – okrem vodeodolného streču sú nohavice doplnené o Kevlar, Corduru a protirezné vlákno Dyneema. Nie nadarmo sa nazývajú supermontérky.
Skvelým príkladom na rozdiel medzi topánkami za 50€ a 150€ je aj podrážka (či spisovne podošva). Môžete použiť lacný chemický Polyuretán alebo drahšiu prírodnú gumu. Ak pôjdeme ešte o krok ďalej, dostaneme sa do Talianska, odkiaľ pochádza známa podrážka Vibram. Vibramové podrážky sú synonymom pre kvalitu, ich použitie na topánkach sa však opäť premieta do ceny, keďže sa jedná o patentovanú technológiu (spracovania gumy). Dá sa však ísť ešte o krok ďalej? Fínsky jalas dokázal, že áno. Spolu so spoločnosťou Vibram vymysleli vlastnú podrážku Vibram Artic Grip, ktorú používajú na svoje zimné modely. Tie majú ohromné vlastnosti na ľade.
Rád by som zmienil aj vodeodolnú vlastnosť. Samotná vodeodolnosť sa dá dosiahnuť celkom ľahko, problém nastáva s dýchaním a odvetrávaním. Lacnejšie modely Vás spoľahlivo ochránia pred vodou, no tak ako nepustia dnu vodu, tak nepustia dnu ani vzduch. Možno ušetríte na topánkach, no zaplatíte za doktorov. Membrány ako DryLock, Aquathan či známejší Gore-Tex používajú štruktúru, kedy sa nedostane voda dnu, no noha môže dýchať a taktiež aj pot prepustí von.
Príplatkom môže byť aj šnurovanie. Klasické šnúrky sú základ, ak však chcete niečo lepšie, tak siahnite po BOA systéme. Táto zostava nerezových vlákien obalených v nylóne je skvelá alternatíva ku klasickému spôsobu zaväzovania. Dáva sa na ňu doživotná záruka a je viac pravdepodobné, že skôr zničíte topánky, ako tento systém.
Topánka vyrobená, čo teraz?
Nezabudnite prosím, že nie sme voľnočasové oblečenie, ale pracovné. Samozrejme, že sa dajú naše produkty nosiť stále. Avšak pracovné oblečenie = certifikované oblečenie. Pracovné rukavice, pracovná obuv a aj niektoré odevy (hlavne bundy alebo reflexné odevy) sú certifikované a normované. Cena teda neobsahuje len materiály a prácu, ale aj veľa byrokracie.
Zostaňme pri hypotetickom porovnávaní topánok. Ukázali sme si, že rozdiely v materiáloch dokážu byť až priepastné. Testy a certifikáty však musia byť rovnaké, nie? Ani nie, testovať sa dá totiž rôzne. Môžete testovať jednu topánku z tisíc alebo jednu zo sto. Môžete testovať v jednoduchších zariadeniach alebo v špičkových. Sú výrobcovia ako fínsky jalas či holandský Dunlop, ktorí testujú v prestížnom nemeckom laboratóriu TÜV.
Predajom to nekončí
Keď sú topánky vyrobené a otestované, môžu ísť na predaj. Predajom to však nekončí, tí drahší si ešte radi vypočujú spätnú väzbu. Škandinávske značky majú na spätnej väzbe postavené celé podnikanie, možno aj preto fungujú desiatky rokov. Všetky informácie ďalej spracovávajú pracovníci vo vývojových strediskách, kde vznikajú nové modely. Zapamätajte si teda, za značkou musí byť história a za produktom vývoj. A investíciu do (doložitelne!) kvalitnej topánky nikdy neoľutujete.
Účelom týchto článkov je zvýšiť Vaše nároky na Vášho obchodníka ako aj samotný sortiment. Ak stále chodíte do obchodu, kde si Vás obchodník nevšíma a iba v duchu počíta, koľko na Vás zarobí, tak vedzte, že sú tu aj iné obchody. Skúste niečo lepšie, skúste ganes.
Volám sa Lukáš Mitana a som autor tohto článku. Ak chcete vyjadriť svoj názor na tento článok, môžete napísať komentár alebo kontaktovať mňa osobne: e-mailom na mitana@ganes.eu alebo telefonicky (+ WhatsApp) na 0917 792 077, ďakujem.
Ďalšie články v tejto sérií: